More than paradise

29. listopadu 2012 v 20:18 | Sonny Scorp


Pairing: Harry/Louis
Warning: -
Počet slov: 3,214


Jemný teplý vánok nadvihoval hnedé vlásky, patriace staršiemu chlapcovi Louisovi. Strapatá hriva sa leskla v ligotajúcom jantárovom svetle slnečnej žiary, prenikajúcej pomedzi konáriky čínskej čerešne. Ružové lupienky, ľahké ani pierko, zo stromu ladne lietali okolo chlapca a dopadali na mäkkú sýtozelenú trávu.


Louis sa rozhliadal okolo seba ako kľačal na zemi, pred kvetináčmi plnými rôznych kvetov. Hľadal ten správny, ktorý by sa hodil k jeho vysadeným ľaliovkám. Malou motyčkou vykopal dieru pre ďalší kvet. Ruku natiahol za kvetináč so žltou ľaliovkou. Vybral ju, rukou odstránil nepotrebnú zem a zvyšky koreňov a kvetinku vložil do pripravenej priehlbiny. Prstami sa zaboril do príjemnej chladivej zeminy a zahrabal kvet až po vrch koreňa. Zeminové prsty a ruky si oprášil o svoju špinavú zodratú zásteru, na ktorej boli vidieť stopy opotrebovania. Aj tá už mala svoju históriu za sebou.
Louis sa zdvihol zo zeme, poobzeral sa po výsledku svojej driny a spokojne odfrkol. Prstami upravil svoju aj tak dokonalú ofinu, no po uvedomení, že ich má špinavé mu spokojný úsmev na pár sekúnd klesol. Rozmýšľal, kam s ostatnými kvetmi. No rozhodol sa, že najlepšie bude, ak tie ďalšie vysadí hneď vedľa nich. Menší problém nastal, keď nevedel, akou farbou má pokračovať. Vždy potreboval mať všetko dokonalo prekombinované, uhladené a estetické.
,,Miláčik," skríkol na mladšieho chlapca Harryho, ktorý si veselo piekol koláč a započul Louisove volanie. Okamžite sa zvrtol na päte od kuchynskej linky smerom k dverám na záhradu, kde stál bezradný Louis. Oprel sa o rám dverí, miešajúc ružovú hmotu v bielej miske, ,,Áno zlatko?"
,,Orgovánovú, indigovú alebo purpurovú farbu?" chlapec ,stojaci v záhrade ukázal prstom na kvetináče rôznych kvetov, kde Harry poriadne ani nedovidel. Vykročil ladným krokom k Louisovi, netušiac, ktorá farba je ktorá a snažil sa v hlave nájsť vhodnú reč, pretože vedel, že na jeho názore Louisovi záleží a zoberie si ho k srdcu.
,,Ehm.. Indigovú?" zaváhal Harry, naprávajúc si čiernu zásteru a očkom pozrel na Louisa. Ten zvraštil obočie a zadíval sa na kvety. Ruky dal vbok, váhu tela prevážil na ľavú nohu a rozmýšľal. Harry sa naňho neisto díval a premiešaval ružový krém.
,,Hmmm, myslím, že to pôjde," obrátil hlavu k Harrymu a uškrnul sa, ,,ďakujem, miláčik."
Harry pichol pravý ukazovák do ružového krému a ladne ho vložil do Louisových polootvorených úst, ktoré už na to čakali.
,,Mmmm," zamrmlal Lou nad lahodným jahodovým krémom, ktorý zlizoval z Harryho prsta, ,,to je ten môj obľúbený, však?"
,,Áno zlatko, ten, čo ti najviac chutí," žmurkol Harry.
,,Tak na to sa teším. Dostaneš za to peknú odmenu," mrkol na Harryho a vyčaril jeho bezchybný úsmev.
,,Na to sa zasa teším ja," priblížil sa k Louisovi tak, že stáli ledva centimeter od seba. Rukou prešiel po jeho chrbte až na pevný guľatý zadok, ktorý Harry zbožňoval, a jemne ho stisol.
Louis sa mierne postavil na špičky, aby sa jeho pery na pár sekúnd stretli s Harryho perami. Harry sa pousmial a zahľadel do Louisových nebeských modrých očí, ktoré tak prenikali celým jeho telom až ku končekom prstov. Zahryzol si do spodnej pery a tentokrát on sklonil hlavu, aby Louis nemusel stáť na špičkách. Ich pery opäť hrali tú istú hru a Lou nechal Harryho, nech si jazykom nájde cestu do jeho úst. Harry cítil skvelú chuť jahodového krému a nevedel sa jej nabažiť. Z Louisových úst chutil ešte lepšie. Rukou prešiel po Louisovom malom strnisku na brade, zaboril prsty do jeho vlasov a pritiahol si ho bližšie. Zahryzol mu do spodnej pery a Lou zaskučal, no tá bolesť bola v zlomku sekundy príjemná. Obom lietali v bruškách motýliky a robili zlobu. Louis pomaly strčil ruku medzi nich na Harryho hruď a odsunul ho skôr, než by skončili nahí na zemi.
,,Miláčik, toto si necháme na neskôr, dobre..." lapal Lou po dychu a jazykom si prechádzal po červených prekrvených perách a tlkot jeho srdca cítil v každom kúte tela.
,,Tak to aby som rýchlo šiel dopiecť ten úžasný koláč," zašepkal Harry s úsmevom na tvári a nosíkom sa obtrel o ten Louisov.
Lou prikývol a snažil sa upokojiť. Harry pomaly prešiel okolo neho s úškrnom na perách a očami stále zabodnutými do Louisových. Lou sa zvrtol a rukou udrel po Harryho zadku, až to zadunelo.
,,Ty neslušný chlapec," Lou sa zaškeril a Harry naňho pozrel žmurkajúc cez plece. Louis sledoval jeho vyšportovanú postavu ako sa vzďaľuje, oči mu pristali na dvoch polkách, ktoré sa prehupovali zo strany na stranu a zahryzol si do pery. Hlavou mu preletelo kopec všelijakých predstáv. Ako Harry zaliezol do kuchyne, Lou sa vrátil k presádzaniu kvetiniek.
Harry bol nadšený z tohto dňa. Tešil sa, pretože bol výnimočný. Pre oboch.
Zamyslený, so srdiečkami v očiach sa opieral o kuchynský pult a neprestajne miešal ružový krém. Koláč sa v trúbe zatiaľ dopiekol, tak ho vybral, odstránil formu a snažil sa po ňom rozotierať tú jahodovú hmotu, ktorá bola dosť hustá. Keď sa mu to podarilo, vložil ho do chladničky. Vyzeral celkom jednoducho, no bolo to neuveriteľne výborné. Harry mal svoj tajný recept, ktorý nikomu nikdy neprezradí. Louis bol kvôli tomu vždy nahnevaný, chcel vedieť, čo je za tým. No nakoniec musel ustúpiť, pretože ani po dlhom mučení sa nič nedozvedel.
A Harry to jednoducho celé robil iba s láskou.
Ešte skontroloval, či je v chladničke šampanské s jahodami na dnešný večer a rovnou čiarou utekal do sprchy. Zhodil zo seba čiernu zásteru, tričko a spodky a vliezol pod tečúcu dokonalosť, ktorá si nachádzala cestičky po všetkých kútoch Harryho tela. Louis by mohol žiarliť.
Vonku sa už pomaly slnko prikláňalo na západ a Lou strácal nervy s presádzaním, no našťastie zakopával posledný kvet. Víťazoslávne zatlieskal rúčkami, že tú drinu má už za sebou. Ešte poodpratával všetok neporiadok, čo za ním zostal a utekal smerom do sprchy.
,,Ou... prepáč, nevedel som že-"
Harry stál pred zrkadlom nad umývadlom celý nahý a krémoval si tvár. Uvidel Louisov výraz v odraze zrkadla a musel sa pousmiať. Lou tam stál ako obarený a chytal ružovú farbu v líčkach.
Sledoval, ako kvapky vody stekajú po Harryho chrbte a ako dokonalo rysujú jeho postavu.
,,Prosím, daj si niečo na seba," povedal Lou a pozrel do zeme.
,,Ale veď ja sa pred tebou nehanbím," pozdvihol jedno obočie a stále sledoval Louisa cez zrkadlo. Harry vedel, že to Lou nehovorí kvôli slušným spôsobom, ale kvôli tomu, pretože ho to nenecháva chladným.
,,Prosím," zúfalo zašepkal Lou, vzal do ruky najbližší uterák a podal ho Harrymu. Harry prevrátil oči a poslúchol ho, obmotal uterák okolo pása.
Lou mu z vďačnosti, že ho ďalej netrápil, dal na líčko sladký bozk. Harry sa vybral do spálne, nech sa Louis mohol v pokoji osprchovať.
Prechádzajúc cez chodbu, zanechával za sebou vlhké stopy na drevenej dlážke, ktoré sa pomaly vytrácali. S Louisom mal mať dnes doma romantický večer, no to robili každý rok v ten istý deň a prišlo mu to stereotypné a nedostačujúce na ich piate výročie. Ešte aj s tým jeho prekvapením, ktoré mal pripravené. Plánoval niečo veľkolepejšie.
V hlave si bleskovo vytváral kombinácie rôzneho druhu oblečenia čo mal v skrini a hľadal najlepšiu možnosť. Ako náhle vstúpil do priestrannej spálne s kapučínovými stenami , biely huňatý koberec v strede izby, cez ktorý prešiel, mu dal pocit ako keby sa prechádzal po obláčiku. Kráčajúc okolo veľkej, z tmavého dreva vyrobenej postele, pokrytej jemnou plyšovou prikrývkou a veľkou kopou vankúšov, uterák zhodil zo seba a presušil si ním vlasy. Mieriac k posuvnej skrini, na ktorej bolo veľké zrkadlo, si obzeral svoju krásu tak, ako bol stvorený. Zrak sa mu zastavil v oblasti pásu. Svetlofialový fliačik výrazne svietil na jeho bielej pokožke, ktorý vznikol z Louisovej lásky k nemu. Nezdržal sa jemného úsmevu a pri pomyslení na tú onú noc sa mu zachvelo celé telo. Dúfal, že tá dnešná bude ešte lepšia. Aj keď, nevedel si predstaviť, čo môže byť ešte lepšie, keďže už len letmý dotyk ich tiel ho dovádza do iného sveta.
Otvárajúc prvý diel skrine, natiahol ruku po najbližších čiernych boxerkách a navliekol ich na seba. Následne schmatol čiernu košeľu a úzke džíny tej istej farby. Pozrel sa na druhú stranu skrine, kde boli Louisove veci a vytiahol odtiaľ biele nohavice aj s bielou polokošeľou. Ešte sa rozhliadol po čiernych trakoch, ktoré boli zahádzané pod hŕbou šatstva.
Ako šiel s kôpkou bieleho oblečenia k Louisovej strane postele, aby mu ho tam pekne uložil, pohľad sa mu zastavil na dvoch šťastných ľuďoch, ktorí sa škerili z rámčeku na Harryho vždy, keď sa na nich pozrel. Pousmial sa nad ich spoločnou fotkou, ktorá ozdobovala Louisov nočný stolík a vrátil sa k svojmu oblečeniu. Nohy natiahol do čiernych nohavíc, nato ruky do čiernej košele. Hľadiac na seba v zrkadle si zhrnul rukávy hore a zapínal gombík za gombíkom. Pár posledných gombíkov nechal rozopnutých aby sa mu vynímal na hrudi strieborný prívesok, ktorý mu Lou podaroval.
Z chodby bolo počuť buchnutie dverí a následné kroky bosých nôh, ktoré sa približovali. Harry robil ešte posledné úpravy oblečenia v zrkadle a akonáhle ho Louis zbadal, zastavil sa mu dych a musel sa pridržať rámu dverí. Pohľadom prešiel od hlavy cez líniu chrbta a toho sexy zadku až dole. Šťastie, že mu z toľkého vzrušenia nespadol uterák.
,,Ty ma raz zabiješ! Prinajmenšom chytím srdcový infarkt Styles, " krútil Louis hlavou a pomaly kráčal k nemu, ,,vidím to na zástavu srdca pri nadbytku sexu, pretože ma ty aj ten tvoj chutný zadoček dostávate do šialenstva."
Harry sa otočil smerom k nemu a široký úsmev na jeho tvári spôsobil ďalšie bodnutie v Louisovom tele.
,,Mimochodom, chystáš sa niekam? Myslel som, že budeme mať doma romantický, nikdy nekončiaci večer..."
,,Hmm, rozmýšľal som, že si vyjdem von s jedným charizmatickým a pekelne príťažlivým mužom, ktorého poznám už niekoľko rokov a veľmi ho ľúbim," pristúpil k Louisovi a zašepkal do ucha, ,,Pozvem ho na romantickú večeru a potom ho asi zoberiem domov a budeme sa maznať do neskorej, nekončiacej noci..."
,,Aký provokatér! Prac sa mi z očí skôr, než ťa zahubím pod perinou!" povedal Lou dramatickým tónom a odstrčil ho od seba. Než Harryho vyhnal z izby, ešte mu stihol povedať, že mu na posteľ pripravil oblečenie.
Kým sa Louis obliekal, Harry si presušoval svoje zvlnené vlasy. No stále bol rýchlejší ako Lou, a tak zbehol po schodoch do kuchyne a obývačky skontrolovať, či je všetko na mieste tak, ako má byť a či má všetko, čo potrebuje. Prešľapujúc pred vchodovými dverami sa hral s kľúčmi, hypnotizoval schodisko pred sebou a čakal, kedy sa tam konečne objaví jeho milovaný. No nečakal dlho a už videl kráčať po schodoch siluetu celú v bielom. Slnečná žiara zapadajúceho slnka zvýrazňovala obrysy postavy a Harry mal pocit, akoby celý žiaril. Cítil, ako sa mu žalúdok sťahuje a v ústach má vyschnuté. Bol ohromený, ako dokázal vyzerať tak mužne a rozkošne zároveň. Louis sa naňho krásne usmial ako schádzal po schodoch a rukou si nadvihol vyčesanú ofinku. Chytal ružovkastý odtieň v lícach, keď ho celý čas sledovali Harryho oči, pretože sa cítil trápne.
,,Nepozeraj sa tak na mňa," so zahanbeným úsmevom povedal Lou.
,,Ako to robíš, že si taký neodolateľný?" vyhŕkol zo seba Harry a naťahoval za ním ruku.
,,Prestaň s tým," zasmial sa Lou a prijal jeho ruku.
Harry si ho pritiahol k telu a venoval mu veľmi nežný a pomalý bozk.
-
Harry sedel na mieste šoféra a pohľad mu občas zablúdil Louisovým smerom, ktorý sedel vedľa neho. Cez škáry medzi budovami sa predieralo svetlo zo zapadajúceho slnka a osvecovalo interiér auta. Prechádzali rôznymi uličkami, kým prišli na tú, kde sa nachádzala spomínaná reštaurácia.
Zaparkoval blízko vchodu a obaja vystúpili. Mladý pán, ktorý stál pri dverách, ich uvítal a poprial im príjemný večer a dobrú chuť. Obom to prišlo milé a venovali mu úsmev.
Louis sa rozhliadol, už dlho tu nevečerali spolu. Bola to taká malá, no luxusnejšia reštaurácia, kde celý personál vystupoval milo a láskavo, aby sa zákazníci mohli cítiť ako doma.
Harry vybral stôl v zadnej časti miestnosti, kde bolo menej svetla a viac súkromia. Usadili sa na stoličky s čiernym poťahom, zasunuté za stolom s bielym obrusom. Všetko bolo ladené do čierno-bielo-vínovej farby a robilo to príjemnú atmosféru. Čašník im priniesol jedálne lístky a zapálil sviečku, ktorá stála na stole. Obaja dostali chuť na rybu, aj keď Louis si ju vybral z iného dôvodu a to, že na večer nechcel jesť nič ťažké. Harry sa na tom dobre pobavil ale pozrel naňho chápavým pohľadom. Čašník im obom naservíroval grilovaného lososa s bylinkami a fľašu skvelého, archívneho bieleho vína. Pár mladých zaľúbencov sa bavil celý večer, až kým nedojedli a nedopili všetko, čo mali na stole. Od podniku dostali ešte jednu fľašu bieleho, ako dar pre sympatický párik.
Keď zaplatili, Lou si ešte odskočil a Harry vtedy využil situáciu, aby napísal svojmu dobrému priateľovi Niallovi správu, že je pripravený, nech všetko prichystá, o desať minút budú v parku...
Ten istý mladý pán, ktorý stál pri vchodových dverách, im pri odchode poprial príjemný zvyšok večera a veľa šťastia. Obaja, s dobrou náladou, sa spokojne usmievali a Harry venoval Louisovi bozk na líce. Cesta im trvala presne ako Harry tvrdil, za desať minút boli na danom mieste.
Pred vstupom do parku Harry zastavil Louisa, otočil ho k sebe, prsty preplietol s tými jeho a s úsmevom na tvári sa k nemu naklonil, aby mu dal nežný bozk.
,,Ľúbim ťa," pozrel Louisovi priamo do očí. Jednu ruku zdvihol k jeho tvári, aby ho mohol pohladiť po líci, ktoré chytalo ružový odtieň. Videl to aj napriek tme, ktorá ich zahaľovala, no svetlo z lámp matne zvýrazňovalo ich obrysy.
,,Vieš, že aj ja teba ľúbim, Harry," zašepkal Louis do Harryho pier, ktoré boli vzdialené pár milimetrov od tých jeho. Nosom sa obtrel o Harryho a opäť spojil ich pery, ktoré do seba zapadali dokonale.
Ruka v ruke vstúpili cez otvorenú bránu do parku. Park, ani malý, ani veľký, uprostred ktorého bolo jazierko a okolo stromy a upravená tráva, bol zatemnený nocou. Slabé lampy osvetľovali lavičky a chodník z bielych kamienkov, po ktorom práve kráčali. Ako sa blížili k jazierku, za ním v pozadí stál obrovský strom, v parku ten najväčší, na ktorom boli zavesené drobné svetielka.
,,Pozri, čo to tam je?" ukázal Lou na ozdobený strom, ktorého svetlá sa pekne odrážali na hladine jazierka.
,,Poďme sa pozrieť," Harry sa len usmial. Dúfal, že Niall nezabudol na tú najdôležitejšiu vec, ktorá ich tam mala čakať.
Ako sa približovali, Lou zbadal na strome zavesené malé lampášiky a pod ním deku, na ktorej bola položená menšia krabička, taká rovno do ruky. Louis sa zmätene pozrel na Harryho, ktorý mal na tvári jemný úsmev.
,,Myslíš, že to tu niekto zabudol?" nechápavo poznamenal Lou a zastavil.
,,Neviem, choď sa pozrieť bližšie, miláčik," odpovedal mu Harry a čakal, kým sa Lou pohne z miesta k deke.
Louis vykročil a ako sa blížil, na krabičke videl čierny nápis písaný ozdobným písmom, ktorý hovoril 'For Louis'.
,,Čo to má byť?... Nerozumiem-" zmätene striedal pohľad medzi Harrym a krabičkou.
Harry sa len zasmial a s úsmevom na tvári, ktorý mu robil lícne jamky a pomalým krokom sa blížil k Louisovi. Chytil ho za ruku a obaja sa usadili na deke oproti sebe.
,,To je darček pre teba, zlatko," sladko mu Harry odpovedal.
Louis opatrne chytil bielu krabičku do rúk a váhavo, no s úškrnkom sledoval Harryho, ktorý čakal, kým to otvorí. Pomaly odokryl vrch krabičky. V nej sa skrývala ďalšia, na ktorej bolo Harryho rukopisom napísané 'You are the one that makes me happy'.
Louis sa nervózne usmial, pretože nečakal, že tam bude práve toto. Vybral ju a otvoril.
Tým istým rukopisom ozdobovala ďalšiu krabičku veta 'You are the one that makes my life complete'.
Louis sa nezdržal tichého smiechu, ktorý sa mu vydral z hrdla. Líčka sa mu začali červenať.
,,Ty si blázon," zdvihol pohľad na Harryho, ktorý spokojne a pozorne sledoval Louisa.
,,Ale vieš do koho," poznamenal Harry.
Louis už nedočkavo otváral ďalšiu, v ktorej ho čakala ešte menšia.
'I want this to last forever'.
Lou privrel viečka a srdce mu bilo o niečo rýchlejšie. Zadívaný do Harryho očí a s láskavým úsmevom na tvári zazrel aj v jeho výraze pocit blaženosti. Predtým, než Louis otvoril ďalšiu krabičku, Harry mu položil dlaň na jeho ruku.
,,Lou, len chcem, aby si vedel, že všetko toto myslím smrteľne vážne a nehodlám to meniť," serióznym tónom povedal Harry a Lou s chápavým úsmevom prikývol.
Harry ho nechal otvoriť ďalšiu, v ktorej bola pre zmenu iná. Malá a červená. Ozdobovala ju len jedna jediná, stručná veta: 'Will you marry me?'.
Po celom Louisovom tele sa rozľahlo teplo a v zlomku sekundy mu od šije cez kostrč prebehol mráz. Otvoril to a pozeral naňho jeden veľmi jednoduchý, ale za to krásny, čierny prstienok. Zaskočený si zakryl ústa, ten stále rozžiarený úsmev. V okamihu skočil Harrymu okolo krku a obaja sa zvalili.
Louis, celý šťastný, ho obsypával bozkami, Harry sa len potichu smial.
,,Samozrejme... že... si ťa... vezmem," nadšene hovoril medzi tým, ako mu dával pusu všade, kde sa dalo.
Harrymu prešlo po tele vzrušenie a opäť sa mu mihotali motýliky v brušku. Doširoka sa usmial, pritiahol Louisa k sebe aby mu mohol venovať jeden dlhý, nežný bozk. Lou to opätoval, no potom sa odtiahol.
,,Ale-" zaváhal a zliezol z Harryho, ktorý sa náhle vrátil do sediacej polohy, ako bol odľahčený od Louisovej váhy.
,,Čo? Spravil som niečo-" šokovane zapanikáril Harry.
,,Nie, nie," rýchlo ho prerušil Lou, ,,ja len že... Takéto manželstvá u nás nie sú povolené."
Z Harryho vyšiel povzdych, ako mu padol kameň zo srdca. Myslel, že ho nakoniec odmietne.
Vzal si Louisovu ruku do svojich dlaní a prisadol si bližšie k nemu.
,,Zlatko, pre mňa nie je dôležité, kedy si ma vezmeš. Chcel som ti tým dokázať, že máš celé moje srdce a plnú dôveru, aj bez spoločného mena alebo zbytočných papierov. Aj to, že to s tebou myslím smrteľne vážne a chcem byť s tebou, až kým nás niečo nerozdelí. Pevne verím, že sa to ale nestane, pretože to by som neprežil. Sám vieš, ako neskutočne ťa ľúbim a nehodlám to meniť najmenej šesťdesiat rokov môjho terajšieho života," tichý smiech sa mu vydral z hrdla a pohladil Louisa po tvári, ,,si pre mňa všetkým na svete."
Lou už držal slzy šťastia na krajíčku.
,,Harry, ja.. Neviem, čo ti mám na to povedať. Jednoducho si mi pripravil nádherný večer s ešte krajším koncom-"
,,Ešte nie je koniec," prerušil ho Harry a žmurkol.
,,Nechaj ma dohovoriť," položil mu prst na pery, ,,som neuveriteľne šťastný, že som ťa našiel. Neviem si predstaviť, že by som stále robil v kvetinárstve bez toho, aby si ma prišiel navštíviť a prerozprávali by sme tam celý deň. Ako sme to robili na začiatku a robíme to aj teraz, ale už nie tak často. Asi by som tam doteraz stál a čakal na toho pravého. Respektíve na teba. A za to ďakujem všetkému možnému, hlavne osudu, že mi ťa privial do cesty."
Louisovi sa už začala kotúľať po ružovkastom líčku slza. Harry ju perami odstránil a vzal do ruky červenú krabičku s prstienkom.
Vybral ho a zobral si Louisovu ruku do dlane.
"Vezmeš si ma?" nadýchol sa a s úsmevom zopakoval otázku, ktorú tentokrát vyslovil.
,,Áno," okamžite Louis odpovedal a sledoval Harryho, ako mu navlieka prstienok.
Vzal Louisa do náručia a pobozkal ho.
V tej chvíli ako keby sa u nich zastavil čas a jediná dôležitá vec bola, že patria jeden druhému. To patrili aj predtým, ale toto ich spútalo ešte viac. A ako hovoril Harry, k ich večnej láske nepotrebovali žiadne papiere.

2012 © Sonny Scorp
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Som návštevníkom číslo

Click

Komentáře

1 Betty Betty | Web | 30. listopadu 2012 v 14:56 | Reagovat

Sakra...Já-já nevím co ti mám na to říct. To je něco tak dokonalého a romantického...Máš neskutečný talent a prostě musíš psát dál. Jsem neskutečně ráda, že si ky můžu tvé povídky můžu přečíst, jelikož jsou perfektní...Piš dál, už se nemůžu dočkat na další povídku ;) Skvělý blog, skvělé povídky ještě skvělejší pár...Co víc si můžu přát...DOKONALOST ♥

2 Eless Eless | 1. května 2013 v 21:54 | Reagovat

Moc hezké a krásný blog :) Nejvíc se mi líbí ten kreslený obrázek Harryho a Louise  a u toho ten text "Read all about it" Prostě krása :')

3 barcca02 barcca02 | E-mail | 10. května 2015 v 19:30 | Reagovat

Ahoj :D no ak si toto citas pred tym komentom na (teraz neviem ako sa vola ta jedna poviedka.. no s tym diarom :D toto je ponizujuce) no tak na tej :D precitaj si to najskor a potom toto :D pretoze ja unieram z teba dievca.. uzasne.. mas uzasny talent pokracuj krasa.. a rada by som aj toto uverejnila ak teda este to nie je :D musi to vidiet viac ludi.. bude to mat uspech neboj :D ale toto vsetko ak to este nie je na wattpade.. ak ano tak nic len ze je to uzasne :D krasa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama